Rozpoviem vám jeden príbeh, o akých sa často nehovorí.. Bolo to raz uprostred tuhej zimy. 13 ročné dievča šlo so svojími bratmi do kostola na nedeľnú omšu. Starý, maličký kostolík bol plný, ako vždy, tak mládež väčšinou stála pred oltárom celú omšu. Jej už od rána nebolo dobre, cítila sa tak zvláštne a veľmi slabo. Ako tak stála, hlas farára sa jej začal vzďalovať, akoby ho počula z čoraz väčšej diaľky s ozvenou, až ho prestala počuť úplne. V tej istej chvíli prestávala aj vidieť..obrazy, sochy, oltár, všetko kam sa pozrela, zahalilo sa do čiernej tmy. Stratila pojem o čase a priestore, nevnímala nič.. No zrazu sa začalo svetlo aj zvuk vracať, ale ona sa stále cítila tak čudne. Zmätene sa obzerala okolo seba a zaregistrovala nejaký rozruch medzi ľuďmi v kostole. Zbadala príčinu toho rozruchu. Bolo to malé dievča, ktoré nejakí ľudia niesli na rukách von z kostola. Bolo celkom bledé, akoby mŕtve a jej ho v tej chvíli prišlo strašne ľúto. "Čo sa mu mohlo stať? Čo je s ním?" V duchu si kládla otázky zahľadená do tváre toho nevládneho dievčaťa.. Odrazu ju ovládol neskutočný pocit strachu.. Spoznala v ňom samú seba. "Veď to som ja! To som ja!" Zmätene pozerala dookola a snažila sa prísť na to, čo sa to vlastne deje.. Zistila, že vidí len svoje nehybné telo a ona ako duša vznášala sa nad ním. Čas vtedy akoby zastal..opäť prestávala vnímať všetko okolo seba. Precitla až vonku, kde ju nejakí ľudia posadili na stoličku a snažili sa ju priviesť k životu.. Otvorila oči a videla vydesených ľudí, ktorí si vydýchli, že je v poriadku.. Dlho si tento zážitok nechávala pre seba, nechcela ani veriť, že sa jej niečo také stalo a nechápala, čo to vlastne bolo. Chcela veriť, že to bol len sen.. Až ako dospelej žene dostala sa jej raz do ruky kniha o mimotelových zážitkoch a astrálnej púti. Ako ju tak čítala, všetky tie príbehy, v ktorých boli opísané pocity a vnemy ľudí, ktorí niečo také zažili, bolo jej odrazu všetko jasné.. Jej duša vtedy opustila na krátku chvíľu telo a vznášala sa nad ním ako ľahký oblak pary.. Stávajú sa také veci, no nie často a nie každý je ochotný o nich hovoriť.. Ľudia akoby mali strach, aby ich ostatní nemali za bláznov, alebo sa im nevysmiali.. Ona nikdy nezabudne na tento nezvyčajný zážitok, bol príliš silný a viac sa už nikdy nezopakoval..
