Prešla už snáď všetky obchody, bary a reštaurácie v celom meste.. Nikde nič nenašla, nikde pre ňu nemajú miesto a ona tak súrne potrebuje prácu.. Zostala sama s deťmi a o pár dní budú Vianoce. Za čo deťom kúpi darčeky? Ako budú ďalej žiť? Kráča pomaly, sneh jej vŕzga pod nohami a tvár šteklia snehové vločky.. V celom meste vládne predvianočná atmosféra, z diaľky počuť koledy, smiech ľudí, všade sú trblietavé, svietiace stromčeky a zo stánkov cítiť vôňu vianočného punču, škorice a pomarančov.. V takomto čarovnom období sa vždy cítila ako v rozprávke, tešila sa ako malé dieťa z každej ozdôbky, ktorú videla, z každej vločky, ktorá pristála na jej nose, dokázala vnímať túto atmosféru naplno všetkými zmyslami.. No teraz prvýkrát v jej živote to tak nie je. Akoby to všetko šlo mimo nej. Vníma len zúfalstvo, beznádej a mrznúce slzy na lícach.. Zašla do redakcie miestnych novín a podala inzerát na prácu. No ďalšie číslo vyjde až po Novom roku.. Zmorená únavou a zimou vkročila do podniku, kde občas zašla s kamarátkami na kávu. Vyzliekla kabát, usadila sa a s neprítomným pohľadom si objednala mätový čaj.. Držala ho v dlaniach, zohrievajúc horúcou šálkou skrehnuté prsty, ponorená do myšlienok ďaleko v jej minulosti.. Nie, nebude už myslieť na to, že odišiel, ani na to, prečo sa to stalo.. V ťažkých životných skúškach a zúfalých situáciách sa často vracala v spomienkach do detstva.. Vedela sa tam preniesť tak dokonale, akoby ho práve prežívala.. Aj teraz je tomu tak.. Opäť sa na chvíľu stala tým malým, bezstarostným dievčatkom, ktoré sedí vysoko v korune stromu, obsypanej zrelými, veľkými čerešňami, hompáľajúc nohami vo vzduchu, na každom uchu náušničky z čerešní a teplý vánok vo vlasoch.. Ako malá sa rada štverala na stromy, vždy na samý vrchol, aby videla svet z výšky.. Aj keď raz spadla zo samého vrcholu vysokého stromu a celá doodieraná a uplakaná si povedala, že už tam liezť nebude, o pár dní sa pristihla, ako sa opäť štverá na ešte vyšší strom.. Pri tejto spomienke sa jej objavil úsmev na tvári. Odpila si z čaju, mysľou stále ponorená v detstve.. Hoc bola teraz vonku tuhá zima, ona zrazu cítila vôňu sena a lesných jahôd, ktoré vždy veľmi rada hľadala na rúbaniskách a lúkach.. Napichovala ich na steblá trávy, alebo zbierala do hrnčeka a nikdy nezabudla na malú kytičku z jahôd pre svoju mamu.. Milovala prírodu, vôňu čerstvo pokosenej trávy, vôňu kvetov na lúke, vôňu sena, keď ho nakladali na rebrinák a zvážali dole do dediny.. Milovala štebot vtákov za rána, slnko, letný dážď.. Stále to v nej zostalo, stále toto všetko miluje a vždy sa jej v mysli vynorí detstvo, keď zacíti jednu z tých vôní.. Vtedy vidí malé dievčatko skackajúce v károvanej sukničke po lúke, na hlave dva vrkoče s mašľami a v ruke kytica zvončekov a margarétok.. Veľmi veľa pre ňu tieto spomienky znamenajú, sú pre ňu oázou pokoja v ťažkých chvíľach.. Preto si ich stráži ako vzácny poklad..akoby ich mala uložené v starodávnej drevenej truhlici niekde na povale.. Občas tam zájde, sfúkne z tej truhlice prach, opatrne ju otvorí a nežne berie do dlaní jednu spomienku za druhou.. Odkladá si tam len krásne spomienky, tie zlé necháva odísť, aby ju už nikdy netrápili.. Stačí maličkosť, úsmev detí, krásny okamih prežitý s nimi, alebo keď dostane od nich len tak pre potešenie kresbu, kytičku...vezme túto chvíľu opatrne do dlaní a uloží ju do truhlice medzi ostatné krásne spomienky.. Zahľadená do zrkadla na stene oproti nej, zbadala v ňom na malú chvíľu to dievčatko s kyticou lúčnych kvetov, no vzápätí obraz zmizol, keď sa čašníčka spýtala, či jej ešte niečo prinesie.. Pozrela do prázdnej šálky a povedala: "Ďakujem, už pôjdem.. Snáď len prácu ak by ste tu pre mňa mali.." Čašníčka sa usmiala.."Prišli ste ako na zavolanie.. Kto vás poslal? Práve niekoho hľadáme.." A už sedí u majiteľa v kancelárii a dohadujú spolu dátum nástupu do práce.. Dva dni po Vianociach má nastúpiť do nového zamestnania.. Odľahlo jej, aj keď to nie je práca, ktorú by chcela robiť stále, no takto narýchlo inú nezoženie.. Rozlúči sa s novým šéfom a s odhodlaním a vytrvalosťou, ktorú predtým niekto nazýval tvrdohlavosťou, púšťa sa do boja.. Vie, že to zvládne, musí..a verí sebe. Cestou domov rozmýšľa, že si s deťmi spravia krásne Vianoce aj bez drahých darov.. Postačí možno maličkosť, úsmev, objatie a vedomie, že majú jeden druhého, postačí možno vôňa ihličia, medovníkov, ozdobený vianočný stromček a za oknom padajúce vločky snehu.. Postačí možno nádej, že raz sa opäť bude tešiť z Vianoc ako malé dievčatko..
purl=http://lorna.weblahko.sk/Monster_Ballads_-311-_White_Lion_-_When_the_Children_Cry.mp3 width=50 height=30 loop=false play=true downloadable=false fullscreen=false displayNavigation=true displayDigits=true align=left dispPlaylist=none playlistThumbs=false
